Takýchto otázok máme čoraz viacej, lenže úmyselne sme od
toho bočili, lebo vysvetlenie nie je jednoduché. Niektoré z nich sme
vysvetlili v rámci etymológie, ako napr. Ďurík, Jurík... kam patrí aj
Juráš... alebo je tu Bartoš (odvodené z mena Bartolomej), je tam aj Benka,
Benko, Benčík, Beník, Beňo... alebo aj Kulík atď. Musíte sa pozrieť do
etymologickej state, alebo state „Osobné mená“. Väčšinu z nich si najdete.
Priezviská sú nám však komplikovanejšie. Komplikovanejší je ich pôvod. Cesta na
Dolnú zem nebola vždy priama. Išlo sa okľukami. Ten náš kolonista, alebo ak vám
lepšie sedí priekopník, často sa skrýval, aby ho zemepán nenašiel a menil
si priezvisko, lebo ako spomínajú dobové listy, neraz si „pán Brat“ od svojho
„pána Brata“ žiadal vydanie utečencov. Vraj len z Petrovca na návrat
prinútili vyše 40 rodín. Zemepán zbadal, kam mu utiekli poddaní. Ľudia sa však
vynachádzali. Menili si priezviská. Ku tejto zmene dochádzalo úmyselne, alebo v novom
prostredí si sami, možno noví dedinčania ich nazvali podľa „poslednej adresy“,
ako Legíň, Maglovský, Abelovský...
Mnohí však majú aj svoje pôvodné priezviská a tu sa
vyžaduje preskúmanie frekvencie výskytu na Slovensku, lenže pozor! Južné
Slovensko má z časti podobný problém. Bola to prvá zastávka nejednej
rodiny a posunom ďalej na juh, neraz ako priezvisko majú niečo iné,
najčastejšie „prezývku“, ako Váhan, Považan a pod. Mnohí sa „dočasne“, na
niekoľko rokov, možno aj generácií, usadili v súčasnom Maďarsku
a namiesto pôvodného priezviska, začalo im slúžiť prímeno, ako napr.
Gedeľovský, Maglovský (Maglódsky), Agárský (Agardský) a pod.
Mnohí majú vyložene maďarské, ako Melega, Lovás, Lovaš,
Virág... Časté sú aj pôvodne nemecké, Šuster, Hansman, Krón, Tiefenbach, Gábler
atď. a nechýba ani holandských, Andel, Arkel... alebo aj gréckych,
Kardelis, Lepóris, Pavlis, Pixiades...
V.H.V. (Vladimír Hurban Vladimírov), svojho času ev. kňaz
v Starej Pazove, v “Národnom kalendári“ z roku 1941. udáva
priezviská, ktoré sa vyskytujú v Pazove. Na jeho klasifikovanie pôvodu,
môžeme mať celkom opodstatnené výhrady, avšak faktom je, že ich zachytil
a videl aj určitý posun v písaní.
Rodinné mená
staro-pazovských Slovákov – evanjelikov možno podeliť na štyri skupiny,
a to: I, skupina, pôvodné slovenské rodinné mená, II. skupina neslovenské
rodinné mená, III. skupina, rodinné mená z krstných mien a IV.
skupina, neznámy pôvod.
Podľa
dnešného stavu, máme rodinné mená, ktoré už neexistujú a spomínajú sa už
len ako prímená k jednotlivým rodinným menám (napr. Maglóďan ako prímeno
za Gašpar).
Písanie
týchto rodinných mien v Starej Pazove veľmi kolíše, píšu sa raz podľa
slovenského pravopisu, raz podľa výslovnosti a dnes, keď cyrilica zavládla
ako úradné písmo, písanie rodinných mien je podľa toho chýrneho pravidla
Vukovho: Piši, kako govoriš!
Veľká
nekonzekventnosť panuje zvlášte pri písaní neslovenských rodinných mien. Ako je
známo, s kolonistami-Slovákmi, prišli hneď na počiatku (r.1770)
i mnohí Maďari-kalvíni, ktorí však onedlho zanechali i svoj maďarský
pôvod i náboženstvo a stali sa Slovákmi-evanjelikmi. Do roku 1874
písaly sa v matrikách takéto mená latinsky a podľa maďarského
pravopisu, potom do roku 1888 slovensky. Od tohoto roku (1888) písaly sa
matriky v úradnom (chorvátskom) jazyku a tu nastaly nové premeny, ale
len pri neslovenských rodinných menách. Na pr. maďarské rodinné meno Sárközi
písalo sa Šárkezi – ale pri obci, kde dovtedy neboli Slováci-úradníci, toto
meno písalo sa: Šarkezi a vyslovovalo sa Šarkézi!
Dodnes
sa píšu naše slovenské mená podľa Vukovho spôsobu – a sami ľudia píšu dnes
na pr. Klaćik, namiesto Klátik. Dĺžky, dvojhlásky, mäkčene, ypsilony dnes vôbec
vari u našich ľudí neexistujú! Keď aj na pr. naše krásne slovenské mená
ako Krupinský, Podlavický, Sklabinský píšu si ľudia s „y“ – ale už tú dĺžku na
„ý“ nedáva nikto. Čo viac, i naše slovenské meno Petrovič – pazovský
Slovák napíše si pravdaže podľa srbského: Petrović, keď aj je jasné, že Petrovič
nepochádza zo Srbov. Najväčšiu rozdielnosť
ukazuje rodinné meno ĎarmotskýToto meno píše sa v Pazove asi na 8
spôsobov! – a predsa len jeden-jediný je správny: Ďarmotský! Tu máte tých
8 rozličných spôsobov: Gyarmaczky, Jarmacki, Gjarmacki, Djarmocki, Ďarmocki
(kde je chorvatske D - s vodorovnou čiarkou), Gjarmocki, Ďarmocki, -
a teda správne Ďarmotský!
Viďme teda tie štyri skupiny rodinných mien
v Starej Pazove a prosíme našich ľudí, aby si aspoň vo svojom
privátnom obcovaní, písali mená podľa slovenského pravopisu i keď sú
a chcú byť Slovákmi!
I. skupina. Pôvodné slovenské mená.
1. Koncovka mena na –ský, -cky a –cký.
Agársky
(správne Agárdsky), Boťanský, Bušinský, Bukovinský, Bzovský, Cerovský,
Cinkotský, Čemerský, Dobroňovský (správne Dobronivský), Dolánsky, Domonský,
Dvornický, Ďarmotský, Gengeľacký, Kečkemetský, Kavický, Kokavský, Krupinský,
Lehotský, Litavský (správne Lietavský), Majorský (správne Majerský), Mičinský,
Maglódsky, Nedelický, Opavský, Párnický, Podmajorský (správne Podmajerský),
Podlavický, Reznícky, Rybársky, Ružinský, Selský, Sklabinský, Stupavský,
Súdovský, Šipický, Topoľský, Trnovský, Venerský, Vyšehradský, Záborský.
2. Koncovka na –ik, -ič.
Babík,
Beník, Bielčik, Demáčik, Ďaudík, Faslík, Ďurčík, Hadrík, Husárik, Gálik,
Klátik, Kopčík, Králik, Karlík, Kuchárik, Kulík, Leník, Maďarík, Nosárik,
Náhlik, Ondrík, Pavlík, Pecník, Slančík, Švagrík, Uhrík, Vandlík, Valentík,
Mackovič, Petrovič.
3. Koncovka na –ák, -iak, -iar.
Karnák,
Bendák, Burčiar, Horniak, Ivák, Materák, Šeprák, Števák, Ušiak, Zelenák.
4. Koncovka mena na –an.
Binguľčan,
Chlebian, Mikľan, Križan, Maglóďan, Menďan, Lešťan, Potran (správne Pôtran),
Ruman, Turan, Turčan, Zolňan, Zdychan, Zorňan.
5. Koncovka na –a, -o.
Beňo,
Bako, Čička, Ďurica, Gubica, Gallo, Haľana, Hloda, Haško, Jašo, Leňo, Mikula,
Kričko, Macho, Malko, Kuťko, Haťko, Klinko, Klonka, Suďura, Sumaco, Kňazmaco,
Kandera, Miťko, Paputa, Štrba, Strižko, Vrška, Ugora.
6. Prídavné mená.
Biely,
Čierny, Hlavatý, Kuľhavý, Plachý, Povolný.
7. Remeslá a profesie.
Čipkár,
Debnár, Hruškár, Hudec, Kamenár, Kolár, Kočiš, Kováč, Kovár, Mäsiar, Mlynár,
Lekár, Metlár, Olejkár, Pivarči, Sládok, Spevák.
8. Zoologické mená.
Havran,
Kohút, Konôpka, Kukučka, Medveď, Sýkora, Vlček, Zajac.
9. Národnosť.
Maďar,
Nemec, Rus, Slovák.
10. Predmety. Pochopy.
Ľaľuja,
Mrva, Pílka, Sukňa, Repa, Poljovka (správne Polievka), Koreň, Stolčok, Slivka
(píše sa Sľúka – pozn. toto meno
Dr. J. Sirácky považuje za odvodené z mena vtáka Sluka), Vareca, Psota.
II. skupina.
1. Maďarské mená. (V zátvorke písané podľa slov.
výslovnosti.)
Béreš
(Bíreš), Birkás, Boros, Balogh, Borda, Bay, Csapó (Čapo), Csányi (Čáni),
Csepcsányi, Csontos, Csorba, Dömöky, Egri, Gyolcsos (Ďovčoš, Diovčoš), Faragó,
(Faraga), Feldi, Farkas (Farkaš), Fábry, Fagyos (Faďoš), Forgács (Forgáč),
Fitos (Fitoš), Geletnay, Geheny, Gulyás, Geczi, Görök (Gírek), Hajdár, Hajnal,
Horváth, Holány, Hegedüs (Hegedúš), Hársany, Hentes, Iršaj, Kánáš, Korponay,
Kis (Kiš), Körökes, Kaszács (Kasáč), Kisgeczi (Kišgeci), Lakatos (Lakatoš),
Lóráš, Legyi (Lédi), Meszáros, Molnár, Fodor, Majoros, Maglódy, Nóngrádi (slov.
Ongrádi), Oroszházi, Papp, Nagy (píše sa Naď i Nadj), Szemerey, Sas (Šaš),
Szücs, Pajtáš, Szabados, Szilágyi, Szabó, Salaj, Sagó (Šago), Sárközi
(Šarkezi), Semoda, Tóth, Takács (Takáč), Tarczaly, Ujhelyi, Varga, Veszteg
(Vestek), Vigasztal, Vízi, Vörös (Vereš), Varényi (Varéni), Virágh, Végszö,
Zsembery, Károlyi, Kospásztor, Sági.
2. České mená.
Krejči
(píše sa Krajči), Přebudil (píše sa Prebudila).
3. Nemecké mená.
Lohner
(píše sa Loner), Mitnauer, Renner (píše sa Rener).
4. Latinské mená.
Fornicator,
Cardelis (píše sa Kardelis – skorej
bude grécke), Colonus (píše sa Kolonus),
Molitoris, Leghanus.
5. Maďarizované mená.
Domonyi,
Dollinay, Polichnay, Ocsovay, Szlamay.
III. skupina: Rodinné mená podľa
krstných mien.
Antol
(Anton), Baláž (Blažej), Daniel, Ďuriš, Filip, Fabian, Lazár, Kelement
(Kliment), Jonáš, Gašpar, Paško, Šimo, Urban (s dodaným H – Hurban), Valent,
Žiga.
IV. skupina. Neznámy pôvod.
Bahis,
Bohn, Cepp, Curav, Derinda (Tirinda), Demak, Gubečka, Iker, Knisa, Kabas,
Lauko, Pop, Vician.
I vedľa zrejmých nedostatkov, chýb atď.
predsa V.H.V. nám zanechal nejakú pamiatku. Keď píše, že tamojší Slováci už
nepoznajú ypsilon, zmäkčujú si hlásky podľa srbochorvatského pravopisu
a pod. musíme sa zamyslieť. Pazovčania to robili už medzi svetovými
vojnami (možno aj skorej), kým zvyšok slovenskej enklávy táto „móda“ zasiahla
len niekde v 60-tých rokoch. Králik sa doposiaľ písal podľa slovenského
pravopisu, ale posledne ho „prerobili“ na Kraljik. V Austrálii máme dvoch
bratov. Jeden sa píše Čapeľa, kým druhý je Čapelja. Pôvodné priezvisko nášho
tunajšieho podnikateľa bolo Belan. Počas maďarizácie sa z neho stal
Belányi. Po I. sv. vojne rodina sa začala podpisovať Beláni, avšak po II. sv.
vojne, jeden z bratov sa začal písať Belanji. Obaja bratia tu majú
potomkov. My ich poznáme, ale tá druhá rodina tvrdohlavo sa vzpína proti zmene
priezviska. Vraj oni si svoje meno nedajú skomoliť. Časté priezvisko je nám aj
Čiep, poťažne Čief. Tu však máme rodinu, ktorá si tiež nedá „skomoliť“ svoje
meno a sústavne sa podpisuje Čjepa. To i napriek tomu, že otec
jedného bol aj československý legionár a v zozname je zapísaný, ako
Čiep. To mu vraj len „horniaci“ prerobili jeho krásne meno. Perličkou všetkého
je, že v Banáte máme aj priezvisko (pôvodne české) Suchánek a „vzdelaní
manipulátori“ si to cyrilkou zapísali ako Суцханек (lebo toto písmo nepozná hlásku „ch“).
Trochu iný prístup ku vysvetleniu pôvodu priezvísk
najdeme na www.selenca.info Z príležitosti 250 rokov od založenia
Selenče aj tu vydali „výklad priezvisk Slovákov v Selenči“. Rozpracované
sú podľa abecedného poriadku. Podáva sa aj nejaká etymológia. Nie vždy správna,
takže musíme sa dívať trochu kritickejšie. Byť obozretný. Výkladu chýba aj
úzadie priezvisk. Odiaľ ktorá rodina prišla, čo určite je zapísané na prvých
stránkach tamojšej cirkevnej matriky. Alebo aspoň by tam malo byť.
* Kto sa dá na hľadanie si koreňov, pôvodu, odporúčam,
aby si zohnal aj knihy, ako „ Dlhé hľadanie domova“ (Dr.J. Sirácky),
„Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí“ (Dr. J.
Sirácky), ako aj jubilejné knižné vydania, napr. „Petrovec 1745 – 1995“, „Stará
Pazova 1770 – 1970“, „Hložany 1756 – 1986“ atď. Dosiaľ takéto štúdiá vydali
skoro všetky naše dediny. Posledne to bol asi Jánošík. Koľko počujem, vyjde aj
štúdia o Silbaši. Po otázke rodokmeňa tu nebudú nejaké pevné dáta. Aby sme
to dostali, musíme naliehať na naších kňazov, aby zverejnili cirkevné matriky
a z tohto bodu sa vydáme po pátraní. Aj tu však narazíme na stenu,
lebo podobne by to museli robiť aj cirkevné zbory v Maďarsku a hlavne
na Slovensku. Najmä v tých stoliciach, odkiaľ väčšina Slovákov prišla na
Dolnú zem. Prosíme vás, naliehajte. Len tak prídete ku vlastným koreňom. Či by
bol o to zaujem? Určite. Veď na Kruhoch sa nás neustále vypytujete
a my nemôžeme vyhovieť. Povedzme, ešte pred nejakou decéniou do
laboratória nám prišiel obchodný predstaviteľ jednej americkej kompánie
a na navštívenke som videl, že sa volá Daniel Dutka (podoba výslovnosti
priezviska Dudok). Reku kamarát, nie si ty náhodou slovenskej krvy? Možné, ale
určite nemôžem povedať. Rodina sa vysťahovala niekde koncom XIX. st.
a pochádzala z južných krajov Rakúsko – Uhorska. Určite to bol
potomok naších krajanov v Srieme, možno aj priamo z Erdevíku.
** Keďže zatiaľ
nemame nejaký bohatší materiál, na nejakú serióznejšiu prácu sa ani nemôže dať,
avšak keďže zaujem je, prosíme vás o pomoc. Hádam každá rodina má aspoň
nejakú rodinnú legendu o jej pôvode, o význame priezviska a pod.
Nevadí, či je to „skrášlené“, aby bolo zaujímavejšie. Dôležité je, že jestvuje
a že sa prenáša z kolena, na koleno. Napíšte nám. Tým pomôžete nie
len sebe, ale aj iným. Poprosím nášho administrátora, aby zriadil nejakú rubriku
s názvom napr. „Korene“, poťažne „Môj pôvod“... a pridal ku nej stať
„Ozvena“, „Kontakt“...
Máme nádej, že časom získame aj disk cirkevných matrík.
Niekoľkí kňazi mi sľúbili spoluprácu, ba čo viacej, už aj niečo jestvuje
a posledne sa robí na zriaďovaní celocirkevnej archívy, takže všetko bude
v jednom stredisku. Kedy sa to realizuje, čas ukáže.
Fotky zo „starej“ Starej Pazovy.
Rodina Hurbanovcov:
Augusta, r. Štúrová, Ľudmila, Vladimír ml. (VHV) a Vladimír st. (1905).
Prevzaté zo Zborníka „Stará
Pazova 1770 – 1970“ .
Vydavateľ „Obzor“ Nový
Sad – 1972.
Č.1. Pazovskí mládenci.
Č.2. Tlačba (mlatba) u J. Pappa – „tehlára“.
Č.3. Obed robotníkov u J. Pappa.
Prevzaté z Národného
kalendára 1941.
..............................................................................................................
................................................................................................
................................................................................................